Večera zakopaná na svitaní

Pri malom jazere zahalenom parou našla Polly rad veľkých hrncov pri hlbokých jamách v čiernej zemi. Kuchár v hrubej zástere spúšťal na lane do každej jamy zapečatený hrniec. Polly pristála neďaleko a sledovala ho, zvedavá, čo sa oplatí variť v diere v zemi.

Každý hrniec bol plný mäsa, klobásy, kapusty a zeleniny. Jamy zohrieva zdola sopka, asi na takú teplotu, akú má vriaca voda. Nepoužíva sa vôbec žiadny oheň. Teplo prichádza len z hĺbky, cez pukliny označené kamennými kruhmi už veľmi dávno.

Kuchár Polly ukázal, hlavne rukami, že hrnce zostanú zakopané šesť alebo sedem hodín. Ľudia si medzitým idú pozrieť jazero alebo mestečko. Potom sa vrátia a vykopú si večeru.

Keď vytiahli prvý hrniec, stúpla z neho hustá para a vzduch naplnila vôňa uvareného mäsa. Polly nezostala na jedlo, ale sledovala, ako kuchár odnáša hrniec, hrdý na večeru, ktorú uvarila hora.