Deväť ostrovov, tri platne

Polly priletela nízko nad pobrežím z čiernej sopečnej skaly, kde zelené polia siahali až na okraj útesov a hmla sa pomaly presúvala ponad okrúhle kopce vo vnútrozemí. Toto bol São Miguel, najväčší z deviatich ostrovov, ktoré tvoria Azory, osamotený uprostred severného Atlantiku. Slaný vzduch sa miešal s vôňou mokrej zeme a pokosenej trávy a kdesi dole zakikiríkal kohút z farmy, ktorú ešte nevidela.

Celý ostrov existuje vďaka trhline hlboko pod dnom oceánu, miestu, kde sa o seba pomaly obtierajú tri z veľkých platní nesúcich kontinenty. Severná Amerika ťahá jedným smerom, Európa druhým a Afrika tlačí od juhu, a tam, kde sa tri okraje stretávajú, si teplo a tlak nachádzajú cestu nahor cez pukliny v zemskej kôre. Každý ostrov tohto reťazca vznikol rovnako, jednou erupciou za druhou, z ničoho iného než z ohňa a chladnúcej horniny.

Takmer každé pole na São Migueli lemuje živý plot z hortenzií, modrých, fialových a niekedy jemne ružových, vysadených tak husto, že vyzerajú ako namaľované do krajiny. Farmári priniesli tieto rastliny z Ázie v devätnástom storočí jednoducho preto, aby vyznačili hranice medzi pasienkami, a vôbec nečakali, že sa stanú poznávacím znamením ostrova. Sopečná pôda bohatá na minerály sfarbuje ich okvetné lístky do sýtejšej modrej, než akú tá istá kvetina dosiahne takmer kdekoľvek inde na svete.

Ďalej vo vnútrozemí sa zelené kopce dvíhali a vinuli okolo širokých, tichých kotlín, do ktorých Polly z pobrežia nedovidela. Kdesi spomedzi nich slabo stúpala para, tenké biele vlákna na pozadí sivej oblohy, a tak zamierila let k vyššie položenej krajine, aby zistila, čo ju vytvára.