Pomalý tep stromov

V noci, v úplnom tichu, namierili vedci lasery na rady stromov a čakali. To, čo našli, pripomínalo skôr spiace zviera než rastlinu: pomalý, pravidelný pulz, ktorý každých pár hodín stúpal a klesal a prechádzal celým stromom naraz.

Konáre sa rytmicky posúvali hore a dole zhruba o centimeter, akoby celý strom jemne dýchal. Vedci sa dnes domnievajú, že samotný kmeň sa možno aktívne sťahuje a pomáha tlačiť vodu nahor vnútornými rúrkami, ktoré sa volajú xylém, namiesto toho, aby sa spoliehal len na pasívne nasávanie. Na rozdiel od ľudského srdca, ktoré udrie asi sedemdesiat až osemdesiat ráz za minútu, jediný cyklus stromového pulzu môže trvať niekoľko hodín.

Je to zvláštna predstava: záhrada plná stromov a každý z nich pulzuje podľa vlastného, mimoriadne pomalého rozvrhu, úplne neviditeľne, pokiaľ práve nestojíš v tme so správnym prístrojom v ruke.