Ako učíme počítač po veľrybácky

Hlboko v oceáne na seba vorvane cvakajú vo vzorcoch, ktoré znejú takmer strojovo, v rýchlych dávkach, ktoré výskumníci nazývajú coda. Desaťročia sa tieto cvakoty považovali za obyčajný šum. Teraz sa veľký medzinárodný výskumný projekt púšťa do čohosi oveľa odvážnejšieho: učí umelú inteligenciu nájsť v nich štruktúru, možno aj význam.

Tím nahráva tisíce hodín veľrybích cvakotov pomocou podvodných mikrofónov a robotických značiek a potom tieto dáta vkladá do modelov strojového učenia, ktoré pôvodne vznikli na preklad nepríbuzných ľudských jazykov bez slovníka. Prvé výsledky naznačujú, že vorvane možno skladajú coda z malých stavebných prvkov podobne, ako ľudské slová skladáme z hlások, a niektoré cvakoty sa zrejme jemne menia podľa situácie, takmer ako tón hlasu.

Nikto zatiaľ netvrdí, že máme hotový veľrybí slovník. Po prvý raz však majú výskumníci skutočnú, overiteľnú hypotézu: že kdesi v tých cvakotoch sedí ozajstná štruktúra a čaká na správnu metódu, ktorá ju odomkne.