Hmla sa za ňou zatvára

Posledné popoludnie letela Polly opäť vysoko nad pobrežím. Pod ňou ležali čajové polia, kráter s dvoma jazerami a tichý les, kde stále žije priolo. Odtiaľ zhora vyzeral ostrov ako to, čím naozaj je: reťazec starých sopiek, ktoré stále pomaly chladnú do zelena.

Rybárske člny sa vracali do prístavu a nechávali na tmavnúcom mori tenké biele čiary. Pozdĺž pobrežnej cesty sa jedno po druhom rozsvietili svetlá. Od brehu stúpala vôňa dymu.

Od oceánu sa privalila hmla, presne ako po celý týždeň. Zakryla kráter, potom čajové polia a potom prístav, a ostrov pomaly zmizol z dohľadu. Polly to už videla.

Vyletela nad otvorenú vodu, kým dohasínalo posledné svetlo. Za ňou si ostrov ďalej varil večeru pod zemou, pestoval čaj lístok po lístku a chránil vo svojom lese malého sivého vtáka.