Dedina napojená na sopku

Keď sa neskôr vracala dedinou, Polly si všimla, že para stúpa nielen z varných jám, ale aj z puklín pri ceste, z kanálov a z veľkého verejného bazéna, ktorý v popoludňajšom svetle žiaril teplou oranžovohnedou. Ukázalo sa, že to isté teplo, ktoré uvarilo obed, prechádza popod celú dedinu a vystupuje na povrch takmer všade, kam sa človek pozrie.

Táto ohriata voda napĺňa veľký verejný kúpeľný park neďaleko, kde obrovský bazén zostáva teplý po celý rok bez jediného čerpadla či kotla, a k tomu menšie kúpele roztrúsené po dedine, do ktorých miestni chodia rovnako samozrejme, ako by si doma napustili vaňu. Železo a minerály rozpustené vo vode ju sfarbujú do sýtej, kalnej oranžovej, ktorá väčšine návštevníkov spočiatku pripadá čudná a potom až zvláštne krásna.

Niektoré domy dokonca privádzajú podzemné teplo priamo do vlastnej teplej vody a ohrievač si tak môžu úplne odpustiť. Polly napadlo, že celá táto dedina beží doslova na sopke, ktorá spí pod ňou: varí jedlo, ohrieva kúpele a vykuruje domy bez ohňa, bez paliva a bez akéhokoľvek účtu.

Chvíľu sedela na okraji toho veľkého oranžového bazéna, cítila teplo stúpajúce z vody aj z diaľky a pomyslela si, že miesto postavené priamo na toľkom teple si našlo nezvyčajne veľkorysý spôsob, ako s ním žiť.