Postavené z toho, čo mali

Kaplnka na ostrovčeku Lamb Holm sú dva vojenské baraky postavené za sebou, čo si každý všimne ako prvé a zapamätá ako posledné. Keď Polly prišla, práve ju odomykal správca, neponáhľajúci sa muž so zväzkom kľúčov. "Aké máte zamestnanie?" spýtala sa ho a on odpovedal, že ráno otvára dvere, večer ich zatvára a medzitým premaľúva to, čo zožral slaný vzduch.

Vnútri baraky zmiznú. Talianskych vojnových zajatcov sem priviezli v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia, aby stavali morské hrádze, a oni požiadali o miesto, kde by sa mohli modliť. Dostali vlnitý plech. Urobili z neho klenutý strop, kamenný presbytár, kovanú mrežu a maľovaný oltárny obraz, a viedol tú prácu jeden z nich, maliar menom Domenico Chiocchetti.

"Čo potrebujete na dokončenie práce?" je otázka, na ktorú si tábor musel odpovedať sám. Požiadali o cement a cement dostali. Všetko ostatné vzniklo z toho, čo tábor vyhadzoval. Mreža je zo šrotu kovaného za studena. Svietniky sú z konzerv od mäsa. Kameň presbytéria je sadrokartón, natretý tak starostlivo, že sa musíte nakloniť bližšie, kým to prizná.

Správca nechal na parapete malé ručné náradie. "Mohli by ste mi ukázať, ako sa používa tento nástroj?" spýtala sa Polly, on jej to ukázal a vysvetlenie jej prvý raz ušlo. "Mohli by ste to vysvetliť ešte raz?" Aj to urobil. Potom sa vrátil k svojej farbe a Polly zdvihla oči k stropu, ktorý je z rovného plechu, tvári sa ako klenba a tú pretvárku udrží z každého miesta v tej miestnosti.