Dedina pod búrkou

Polly mala zapísané jedno miesto. "Viete mi povedať, ako sa tam dostanem?" spýtala sa ovce pri raňajkách. Choďte po pobrežnej ceste na západ, povedala ovca. Záliv Skaill je dlhý oblúk bledého piesku. Za ním je zelená terasa a na nej stojí tá dedina, napoly zapadnutá do zeme.

Na lokalite pracoval lastúrničiar. Polly sa spýtala: "Chcela by som sa dozvedieť históriu tejto konkrétnej pamiatky." Ľudia tu žili pred päťtisíc rokmi, povedal. Toto pobrežie obrábali skôr, než vzniklo Stonehenge, a skôr, než postavili Veľkú pyramídu. Potom dedinu na štyritisíc rokov zasypal piesok, kým ho v roku tisícosemstopäťdesiat neodniesla búrka.

Polovicu z toho odniesol vietor. "Mohli by ste mi to, prosím, zopakovať?" spýtala sa Polly. V každom dome je to isté zariadenie na tých istých miestach. Ohnisko uprostred. Lôžka po oboch stranách. Kamenný príborník pri protiľahlej stene. Je kamenný preto, že tu nebolo drevo.

"Mohli by ste mi povedať, či je múzeum zajtra otvorené?" spýtala sa Polly. Vedela, že sa sem vráti. Stála na okraji jedného domu a pozerala do miestnosti zariadenej tak, ako si miestnosť zariaďuje ktokoľvek.