Loď prichádza

Ranná loď zakotvila v Stromnesse. Domy tam stoja chrbtom k vode. Polly vystúpila na mokré kamenné dlaždice a pochopila vietor. Nebol to náraz. Bol to stav. Na konci móla sedel ovčiarsky pes. Polly k nemu prišla. "Môžete mi ukázať cestu?"

Spýtal sa jej, kam chce ísť. Ešte to nevedela. Ostrovov je takmer sedemdesiat a asi na dvadsiatich z nich žijú ľudia. Nie je tu les a široko ďaleko nič vysoké. "Mohli by ste mi povedať, kde môžem chytiť autobus?" spýtala sa. Naklonil hlavu k prístrešku hore na svahu.

Potom položila mestskú otázku. "Ako dlho trvá cesta pešo do centra mesta?" Pes sa zahľadel do jedinej ulice, ktorá vedie celým mestečkom. Jedenásť minút, povedal, ak sa budete zastavovať pri výkladoch.

"Viete mi povedať, či sa dnes konajú nejaké zaujímavé podujatia?" Cestovný poriadok trajektov sú tunajšie správy, povedal. Neskôr mala vyplávať loď k tulením skalám. Bola tu kaplnka, ktorú postavili zajatci. Bola tu dedina, ktorá štyritisíc rokov ležala pod pieskom.