Mesto, ktoré žije v jednej budove

Na chladnom, sivom zálive pri pobreží Aljašky stojí mesto Whittier, kde takmer celé obyvateľstvo žije pod jednou strechou, doslova natlačené vnútri tej istej vysokej budovy. Bez väčšieho zveličenia ide o celú komunitu zloženú do jedinej adresy.

On a cold, grey bay along the Alaskan coastline stands a town called Whittier, where almost the entire population lives under one roof, quite literally, packed inside the very same towering building. It is, without much exaggeration, a whole community folded into a single address.

Táto budova má štrnásť poschodí a pôvodne bola postavená pre armádu, pred desaťročiami, dávno predtým, než sa z nej stalo samostatné mesto. Dnes sú v nej byty, obchod, pošta, policajná stanica, malá klinika a dokonca aj kostol, takže starosta, miestny lekár aj ten, kto ti predá mlieko, bývajú naukladaní jeden nad druhým. Všetky poschodia spájajú dlhé vnútorné chodby, čo je šťastie, pretože vo Whittieri každú zimu napadne naozaj obrovské množstvo snehu a obyvatelia tak môžu zvládnuť väčšinu bežného dňa bez toho, aby si vôbec obliekli kabát. Aj deti sa do školy dostávajú tunelom vykopaným pod zemou.

That building rises fourteen storeys and was originally constructed for the army, decades ago, long before it became a town in its own right. It now houses flats, a shop, a post office, a police station, a small clinic, and even a church, so that the mayor, the local doctor, and whoever happens to sell you milk all live stacked one above another. Long internal corridors connect every floor, which is fortunate, because Whittier receives a truly formidable amount of snow each winter, and residents can go about most of daily life without ever pulling on a coat. Even the children reach school through a tunnel dug beneath the ground.

Dostať sa do mesta je ešte zvláštnejšie. Autá vchádzajú jediným úzkym tunelom prerazeným cez svah hory, tunelom, ktorý zdieľajú so železnicou, takže sa musia striedať. V noci sa tunel úplne zatvorí a až do rána sa nič nedostane ani dnu, ani von. Mesto jednoducho zostáva tam, kde je, teplé a osvetlené proti tme, jedna vysoká budova stojaca osamote v snehu, obklopená horami zo všetkých strán.

Getting into the town at all is stranger still. Cars enter through a single narrow tunnel blasted through the mountainside, a tunnel shared with the railway, which means everybody must take turns. At night the tunnel closes altogether, and nothing moves in or out until morning. The town simply stays where it is, warm and lit against the dark, one tall building standing alone in the snow, ringed by mountains on every side.