Nikto sa nezhodne, koľko ich je

Nižšie je na schodisku ešte niekto. Zdola ide hore líška v žltej prilbe so skladacím metrom a zápisníkom. Pri každom schode sa zastaví, zmeria, aký je vysoký, a zapíše číslo. Polly uhne nabok a nechá ju prejsť. Trvá to veľmi dlho.

Further down there is somebody else on the staircase. A fox in a yellow hard hat is coming up from below with a folding ruler and a notebook. She stops at every step, measures how high it is, and writes the number down. Polly moves aside and lets her pass. It takes a very long time.

Líška to nerobí z hlúposti. Tieto schody ľudia vysekali ručne a žiadne dva nie sú rovnaké. Niektoré sú vysoké ako hrubá kniha. Niektoré sú veľmi nízke. Zárez v skale je niekde úzky a niekde široký. Ľudia, ktorí ho robili, sledovali tvar skaly.

The fox is not being silly. People cut these steps by hand, and no two steps are the same. Some are as high as a thick book. Some are very low. The cut in the rock is narrow in some places and wide in others. The people who made it followed the shape of the rock.

A teraz to, čo má Polly najradšej. Nikto presne nevie, koľko je tu schodov. Národný úrad pre pamiatky hovorí stoosemdesiatsedem. Turistická kancelária mesta hovorí stoosemdesiatdeväť. Oba údaje sú oficiálne. Oba sú vytlačené. Už roky sa nezhodnú.

Here is the part Polly likes best. Nobody knows exactly how many steps there are. The national heritage office says one hundred and eighty seven. The town tourist office says one hundred and eighty nine. Both of them are official. Both of them are printed. They have disagreed for years.

Polly sa pozerá, ako líška vyjde hore a začne písať. Pozrie sa dolu po dlhom rade vyšliapaného kameňa. Rozhodne sa veriť väčšiemu číslu, lebo keď po schodoch stúpaš, zdá sa ich viac.

Polly watches the fox get to the top and start writing. She looks down the long line of worn stone. She decides to believe the bigger number, because it feels like more when you climb it.