The Lunch a Whole Country Eats

It is just after noon and the street has gone quiet. Shutters are half down. The office you wanted is closed, and the small restaurant beside it is suddenly full.

Je tesne po poludní a ulica stíchla. Rolety sú spustené do polovice. Kancelária, ktorú si hľadal, je zatvorená, a malá reštaurácia vedľa nej je zrazu plná.

In the Dominican Republic lunch is the real meal of the day, not dinner. The plate that arrives is white rice, stewed red beans poured over it, and a piece of meat, usually chicken, with a little salad on the side and fried green plantain if you are lucky. It is called la bandera, which means the flag, because the colours on the plate are the colours of the country. People eat it most days of the week and do not get tired of it.

V Dominikánskej republike je obed skutočným jedlom dňa, nie večera. Tanier, ktorý ti donesú, obsahuje bielu ryžu, dusenú červenú fazuľu naliatu na nej a kúsok mäsa, zvyčajne kuraťa, s trochou šalátu a vysmážaným zeleným banánom, ak máš šťastie. Volá sa to la bandera, čo znamená vlajka, lebo farby na tanieri sú farbami krajiny. Ľudia to jedávajú väčšinu dní v týždni a neomrzí ich to.

The useful thing to know is the rhythm, not the recipe. If you turn up hungry at three in the afternoon you will find the good places empty and the food gone. Eat when everybody else eats. Then ask for a small strong coffee afterwards, standing up, and go back out into the heat.

Užitočné je poznať rytmus, nie recept. Ak prídeš hladný o tretej popoludní, dobré podniky nájdeš prázdne a jedlo preč. Jedz vtedy, keď jedia všetci ostatní. Potom si popros malú silnú kávu, vypi ju postojačky a vráť sa von do horúčavy.